Aký je najlepší tlak na rybolov

Tam, kde začína meteorológ, končí rybár

Rybárska múdrosť

Mnohí rybári sa v návale nadšenia určite snažili viesť si denník, do ktorého si zapisovali poveternostné podmienky a aktivitu rýb. Hlavný účel je zrejmý: ak z poveternostných podmienok zistíte vzorec poďobávania, môžete si vybrať najúspešnejšie dni na lov len pri pohľade na predpoveď počasia.

Z nejakého dôvodu sa za hlavný parameter ovplyvňujúci úlovok rýb považuje atmosférický tlak. Internet je plný abstraktných článkov na tému "aký tlak je pre rybolov lepší?", ktoré hovoria všeobecné slová, nepodložené závery anonymných autorov si často protirečia. Samozrejme, existujú aj spoločné tézy. Všetky sa zužujú na to, že údajne sa ryba nedokáže rýchlo prispôsobiť prudkému skoku tlaku vzhľadom na to, že má málo krvi a musí dlho pumpovať vzduch do bubliny, aby vyrovnala rozdiel. Preto musí byť optimálny tlak dlhodobo konštantný. Čo je to "skok", aký je prudký a aký tlak sa považuje za normálny na lov rýb, musí autor odhadnúť sám.

Ichtyológia

Pokúsme sa na to prísť vedeckým prístupom. Najprv sa obráťme na ichtyológiu. Takmer všetky druhy rýb, ktoré obývajú územie Ruskej federácie, majú taký hydrostatický orgán, ako je plávací mechúr. Je to pomerne objemný výbežok čreva, ktorý sa objavuje v štádiu embryonálneho vývoja.

Pôvodne je plávací mechúr spojený s črevným vzduchovým kanálom, ale v procese ďalšieho vývoja embrya u niektorých druhov rýb je tento kanál prerastený, nazývajú sa uzavreté brušká. Medzi ryby s uzavretým bruškom patria: ostriež, šťuka, zubáč, mrena. Medzi ryby s otvoreným bruchom patria: sumec, šťuka a všetky kapry. Základný rozdiel medzi týmito skupinami rýb spočíva v tom, že u rýb s uzavretým bruchom sa plávací mechúr zväčšuje len vďaka plynovej žľaze a zmenšuje sa vďaka oválu (malý otvor vo vnútornej schránke). Z tohto dôvodu sa objem mechúra mení pomaly. Ryby s otvoreným bruškom dokážu meniť objem plávacieho mechúra rýchlejšie pomocou vzduchového kanála.

Kolísanie tlaku a jeho účinky

Nemusíte byť rybár, aby ste si uvedomili, že rôzne druhy by mali na tlak reagovať odlišne. Ako veľmi sú však pre ryby citeľné výkyvy atmosférického tlaku? Obráťme sa na fyziku. Tlak v určitej hĺbke kvapaliny sa vypočíta podľa nasledujúceho vzorca:

P=Pa+ρgh,

kde Pa je tlak stĺpca vzduchu nad povrchom kvapaliny, ρ je hustota kvapaliny, g je zrýchlenie voľného pádu, h je daná hĺbka. Ak je napríklad atmosférický tlak 750 mmHg, potom v hĺbke 3 m bude tlak rovný 971 mmHg. Čo si myslíte? Je zrejmé, že ak sa atmosférický tlak zvýši napríklad o 20 mm.Hg, potom pod vodou bude väčší o rovnakú hodnotu. Takýto "skok" atmosférického tlaku by zodpovedal zmene hĺbky o 27 cm. To znamená, že ryby môžu vystúpiť o 27 cm vyššie a tento rozdiel vyrovnať. Na prvý pohľad citeľný skok tlaku sa teda pod vodou zdá byť takmer nepostrehnuteľný. Napríklad šťuka žijúca v hĺbke 10 metrov zažíva taký obrovský tlak, že 20 mmHg pre ňu zmení celkový tlak na telo len o 3%.

Z uvedeného sa môže zdať, že atmosférický tlak nemá na ryby žiadny vplyv. Ale aj toto tvrdenie by bolo nesprávne. Celá pointa spočíva v tom, že plávací mechúr rýb plní okrem svojej hlavnej hydrostatickej funkcie aj barometrickú. Ak sa mení vonkajší tlak, mení sa objem mechúra a nervové zakončenia v stenách mechúra vysielajú príslušné signály do mozgu. Túto funkciu potrebujú ryby predovšetkým na monitorovanie vodnej hladiny.

Ak sa hladina vody zníži - je to vážny dôvod na zmenu jej stanovišťa na hlbšie, teda bezpečnejšie. Keď tlak stúpa, možno fungujú opačné procesy, v každom prípade by to vysvetľovalo aktívny lov rýb ráno a večer, keď atmosférický tlak stúpa.

Atmosférický tlak pri rybolove v zime

Za zmienku stojí aj téma atmosférického tlaku pri rybolove v zime. Po skončení doby ľadovej sa tlak v nádrži nemení a nezávisí od atmosférického tlaku. Pravdepodobne mnohí ľudia poznajú situáciu, keď po vyvŕtaní diery z nej začne vytekať voda. To svedčí o rozdiele tlakov. Stáva sa to však len na "beztlakových" nádržiach, kde sú rybári veľmi zriedkaví. Zvyčajne obrovské množstvo dier neguje efekt izolácie a začínajú fungovať rovnaké princípy, ktoré platia pri letnom rybolove.

Záver

Ak to zhrnieme, z vedeckého hľadiska môžeme s istotou povedať, aký tlak je pre rybolov lepší. Ak sú všetky ostatné faktory rovnaké, je vhodnejší konštantný, zvýšený tlak alebo tlak s malými, približne 5-7 mm Hg, poklesmi. To zodpovedá zmene hĺbky o 5 - 10 cm, čo zodpovedá malej vlne na vodnej hladine. Čím hlbšie ryby žijú, tým menej sú citlivé na zmeny atmosférického tlaku, možno hlbokomorské druhy jeho zmeny vôbec nevnímajú.

Nezabúdajte, že ryby - to je komplexný a predovšetkým živý organizmus, ktorého potravná aktivita závisí od rôznych faktorov, ktoré spoločne ovplyvňujú správanie: teplota vody, svetlo, nasýtenie vody kyslíkom a predátori aj od aktivity obetí. Všetky parametre tejto obrovskej rovnice sa jednoducho nedajú vypočítať. Preto je lepšie užívať si rybolov, nezahlcovať si hlavu cudzími myšlienkami a neodpisovať svoje rybárske neúspechy na zmenu tlaku alebo fázu mesiaca. Pamätajte, že všetko, čo rybár potrebuje, je prút a rieka!

Autor: Mgr: Bob Nudd je rybársky odborník s viac ako 20-ročnými skúsenosťami a víťaz mnohých súťaží.